Slávnosť večných sľubov v Benediktínskom prioráte Premenenia Pána v Sampore

Vo štvrtok 8. septembra 2011 zložili v benediktínskom kláštore Premenenia Pána v Sampore večné mníšske sľuby stálosti, spôsobu mníšskeho života a poslušnosti bratia Michal Mária Kukuča OSB a Igor Hajas OSB. Pontifikálnu svätú omšu spojenú so skladaním mníšskych sľubov celebroval najdôstojnejší otec Bernard Sawicki OSB, opát benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko). Je to prvá slávnosť večných sľubov v novom benediktínskom kláštore, ktorý bol otvorený minulý rok. Na slávnosti sa zúčastnilo do 300 veriacich z rodných farností nových profesov, ako aj mnohí ďalší kňazi, rehoľníci, rehoľníčky a priaznivci kláštora. Medzi hosťami nechýbali ani mnísi z kláštorov v Tynci, Biskupowe (Poľsko), Pannonhalme (Maďarsko) a Farnborough (Veľká Británia).
Benediktíni sú nasledovníci najstarších mníšskych tradícií na kresťanskom západe. Ich Regula, napísaná koncom 6. storočia patrónom Európy, sv. Benediktom z Nursie, sa v karolínskej dobe stala jedinou platnou mníšskou regulou a odvtedy formuje rehoľný život latinskej Cirkvi. Benediktínske kláštory ako centrá duchovného života, no zároveň strediská kultúrneho, intelektuálneho i hospodárskeho rozvoja stáli pri zrode kresťanskej Európy. V modernej dobe stáli pri zrode katolíckeho liturgického a biblického hnutia, čím položili základy koncilovej obnovy v 20. storočí.
Korene benediktínskeho mníšstva na Slovensku siahajú pred misiu sv. Cyrila a Metoda. Najstarší benediktínsky kláštor na Slovensku, opátstvo sv. Hypolita, postavený na vrchu Zobor nad Nitrou, bol spätý s pôsobením svätých pustovníkov Andreja-Svorada a Benedikta. Po období veľkého rozmachu počas stredoveku však prišiel úpadok kvôli rôznym historickým okolnostiam, najmä nástupu osvietenstva spojeného so zatváraním kláštorov. Dielo skazy dokonala komunistická diktatúra, počas ktorej benediktíni z nášho územia úplne miznú. Dávna mníšska tradícia sa však začala obnovovať s príchodom 3. tisícročia, keď sa s Božou pomocou podarilo vybudovať nový benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore, v ktorom v súčasnosti žije už 11 slovenských mníchov.

Definitívne áno povedali Bohu v Žiline pred hlavným predstaveným saleziánov

(Žilina 2. septembra 2011) – Siedmi mladí ľudia odovzdali navždy svoj život Bohu v prítomnosti dona Pascuala Cháveza, hlavného predstaveného Saleziánov dona Bosca.
V Žiline v Kostole Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch sa stretla široká saleziánska rodina. Štyria mladí saleziáni a tri sestry saleziánky prežili radostnú slávnosť uprostred mnohých bratov a sestier, svojich príbuzných a početných mladých z viacerých stredísk.
Don Chávez prišiel do Žiliny priamo z viedenského letiska, kde ho okrem slovenského provinciála a jeho vikára privítal aj rakúsky provinciál a skupinka spolubratov a mladých z Don Bosco Hausu. Pred slávnosťou sa hlavný predstavený stretol so spolubratmi, ktorí sa tradične koncom prázdnin stretli na Dni provincie.
„Saleziánska rodina a priatelia dona Bosca sa tešia,“ týmito slovami privítal liturgické zhromaždenie don Chávez.
Šiesti kandidáti doživotnej profesie pochádzajú z východného Slovenska a jeden zo Záhoria. Don Chávez sa poďakoval ich rodičom za veľkodušnosť, ktorú vyjadrili tým, že odovzdali svojich synov a dcéry Bohu. „Deti nie sú našim vlastníctvom. Sú darom od Boha, “ jasne vyjadril svoj postoj.
Celá slávnosť trvala takmer dve a pol hodiny a v kostole bol miestami veľký stisk. Aj napriek tomu atmosféra bola veľmi radostná. Vnímal to aj hlavný celebrant: „Slávime tu lásku. Nikto nesmie byť smutný. Nestávame sa bratmi a sestrami, aby sme robili veci a akcie. Stávame nimi sa kvôli Niekomu, kto nás miloval ako prvý.“
Hlavný predstavený na záver sv. omše dostal tri hodnotné a výnimočné dary: salezián Pagáč odovzdal žiadosť byť k dispozícii a odísť na misie; saleziánsky historik Zlatko Kubanovič s hrdosťou odovzdal prvý písomný dôkaz o živom kontakte don Bosca a ľudí zo Slovenska – kópiu listu, ktorý don Bosco poslal istému slovenskému dobrodincovi. A tretí dar bol obraz Panny Márie, ktorý visel v noviciáte sestier FMA v čase násilného zrušenia ženských reholí. Na slávnosti skladania doživotnej profesie sa zúčastnili hostia z Talianska, Rakúska a tiež početná skupina bratov a sestier z Čiech a Moravy.
Po sv. omši vyšiel hlavný predstavený pred kostol medzi mladých, rozprával sa s nimi a s viacerými si urobil spoločnú fotografiu. Pýtal sa na to, ktorí mladí boli na Svetových dňoch mládeže v Madride, ktorých sa aj on sám zúčastnil. Povzbudil mladých, aby hľadali svoje miesto v Božom pláne a rozdal im modlitbu k sv. Jozefovi za spoznanie svojho povolania.
[nggallery id=13]

Svätý Otec vymenoval nového biskupa Spišskej diecézy

(TK KBS) Svätý Otec Benedikt XVI. prijal zrieknutie sa pastierskeho vedenia Spišskej diecézy, ktoré mu predložil Mons. František Tondra podľa normy kán. 401 §1 Kódexu kánonického práva, a menoval nového spišského biskupa, ktorým sa stal Mons. Štefan Sečka, doterajší pomocný biskup diecézy.
Mons. Štefan Sečka sa narodil 6. júla 1953 v Spišskom Štvrtku. Základnú školu absolvoval v rodnej obci a ukončil ju v roku 1968. Po maturite v roku 1971 na SVŠ v Spišskej Novej Vsi, pokračoval v štúdiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave.
6. júna 1976 bol v Bratislave vysvätený Mons. Júliusom Gabrišom za kňaza Spišskej diecézy. Po kňazskej vysviacke v rokoch 1976-1978 absolvoval základnú vojenskú službu. V októbri 1978 nastúpil za kaplána do Spišskej Novej Vsi. Od 1. októbra 1980 bol kaplánom v Dolnom Kubíne. 1. marca 1984 sa stal správcom farnosti v Liptovských Revúcach. Od roku 1980 pracoval v diecéznej Katechetickej komisii na príprave Katechizmu pre základné školy.
1. mája 1990 bol menovaný za vicerektora – ekonóma obnoveného Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí, kde pôsobil až do roku 2002. Pracoval v Presbyterskej rade a Kolégiu konzultorov, v Diecéznej i Slovenskej liturgickej komisii. Okrem služby ekonóma Kňazského seminára prednášal pedagogiku a katechetiku. V roku 1992 mu Svätý Otec Ján Pavol II. udelil titul Monsignor.
V rokoch 1995 – 1997 pokračoval v postgraduálnych štúdiách na Katolíckej univerzite v Lubline (PL), kde dosiahol licenciát teológie (ThLic). V rokoch 1997 – 2000 pokračoval v doktorandskom štúdiu, ktoré zavŕšil doktorátom teológie (ThDr.), a PhD, na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Téma dizertačnej práce bola Starostlivosť Cirkvi o mládež – výchova k zrelej viere. (Náboženská skúsenosť stredoškolskej mládeže.)
V roku 2001 bol Mons. Sečka menovaný za garanta pre Pedagogiku a Katechetiku v Programe vzdelávania kňazov Spišskej diecézy.
Svätý Otec Ján Pavol II. menoval 28. júna 2002 Mons. Štefana Sečku za spišského pomocného biskupa s titulom cirkvi Sita. 27. júla 2002 bol konsekrovaný za biskupa v Katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí – Spišskej Kapitule. Hlavným konsekrátorom bol diecézny biskup Mons. František Tondra, spolukonsekrátormi boli: Mons. Józef Henryk Nowacki, apoštolský nuncius v SR, a Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup.
1.augusta 2002 bol menovaný za generálneho vikára.
V novembri 2002 bol KBS ustanovený za prezidenta Slovenskej katolíckej charity.
V roku 2003 bol menovaný KBS za predsedu Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a v Slovenskej katolíckej charite, ako aj v Komisii pre klérus – Subkomisii pre permanentnú formáciu.
Od roku 2003 je odborným asistentom na Katedre katechetiky a pedagogiky na Katolíckej univerzite, Teologickej fakulte, Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí.
4. augusta 2011 bol Svätým Otcom Benediktom XVI. vymenovaný za spišského diecézneho biskupa.
Jeho biskupským heslom je “Crux Christi perficiat nos” (Kristov kríž nech nás zdokonalí)

Zomrel biskup Rudolf Baláž

[TKKBS] V stredu 27. júla 2011 o 16-tej zomrel na následky krvnej embólie banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž.
Podrobnosti o pohrebe budú zverejnené neskôr.
Biskup Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom. 
1958-1963 študoval na RK CMBF v Bratislave. 

Napriek dobrým študijným výsledkom mu ani po opakovaných žiadostiach nebolo umožnené ďalšie štúdium.
Kňazskú vysviacka prijal 23. júna 1963.

  • 1963-1965 kaplán Brezno
  • 1965-1967 kaplán Krupina
  • 1967-1968 kaplán Vrútky, Kláštor pod Znievom, Vrícko
  • 1968-1970 aktuár BÚ Banská Bystrica
  • 1970-1971 správca farnosti Pitelová
  • 1971-1982 bez štátneho súhlasu, mimo pastorácie, pracuje ako traktorista JRD, neskôr vodič nákladného auta.
  • 1982-1990 správca farnosti Turčiansky Peter
  • 1990 14. februára menovaný za biskupa

Biskupskú vysviacku prijal 19. marca 1990 v Banskej Bystrici.
Od 13.4.1994 do 31.8.2000 bol predsedom Konferencie biskupov Slovenska.
 

Vyjadrenie sústrasti predsedu KVRP k úmrtiu mons. Rudolfa Baláža

Tak ako väčšinu ľudí, aj mňa správa o náhlej smrti mons. Rudolfa Baláža prekvapila a zastavila. Pán života a smrti si povolal k sebe otca biskupa v čase, ktorý On určuje.
V mene svojom, ako aj v mene Konferencie vyšších rehoľných predstavených mužských reholí vyjadrujem duchovnú blízkosť najbližším príbuzným a celej banskobystrickej diecéze, ktorá stratila svojho pastiera. V tejto ľudsky ťažko pochopiteľnej chvíli, ale posilnenej kresťanskou nádejou, že život smrťou nekončí, ďakujem Bohu za zosnulého otca biskupa. Bol to muž pravdy a jasného postoja. Bol veľmi otvorený pre spoluprácu s rehoľnými spoločnosťami a osobne sa angažoval za to, aby do jeho diecézy niektoré z nich prišli, usadili sa a začali pôsobiť pre dobro ľudí. Sprevádzame ho v modlitbách.
Odpočinutie večné daj mu, Pane!
 

Karol Maník, SDB
predseda KVRP
provinciál Saleziánov don Bosca