Včera, v sobotu 17. novembra 2012, v predvečer sviatku výročia posvätenia bazilík sv. Petra a Pavla, navštívil Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore opát Benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko), ndp. Bernard Sawicki OSB, aby vykonal akt kánonického menovania prvého konventuálneho priora slovenského kláštora. Týmto krokom sa úspešne zavŕšila snaha o obnovu benediktínskeho života na Slovensku po jeho dlhom prerušení. Prvým konventuálnym priorom sa na dobu ôsmich rokov stal o. Vladimír Kasan OSB. Slovenskí benediktíni, žijúci v samporskom kláštore tak získali autonómiu, ktorá prináleží plnohodnotným mníšskym kláštorom podľa kánonického práva Katolíckej cirkvi.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore získal na základe rozhodnutia generálnej kapituly Benediktínskej kongregácie Zvestovania z 29. septembra 2012 štatút konventuálneho priorátu, čím sa zaraďuje medzi nezávislé kláštory. Táto nezávislosť znamená, že kláštor je úplne samostatný v otázkach vnútorného riadenia. Jeho predstavený je ordinárom a zároveň vyšším rehoľným predstaveným podľa noriem Kódexu kánonického práva a samotný kláštor je domom „sui iuris“, vyňatým spod jurisdikcie miestneho biskupa. Benediktíni, rovnako ako všetci rehoľníci v Katolíckej cirkvi, sú viazaní poslušnosťou voči Rímskemu veľkňazovi. Prvý predstavený samostatného kláštora je menovaný opátom zakladajúceho kláštora, no všetci ďalší predstavení už budú samostatne volení v tajnom hlasovaní mníchmi kláštora.
Benediktínske kláštory nadväzujú na starobylé mníšske tradície siahajúce do prvých storočí kresťanstva. Základným ideovým dokumentom pre benediktínskych mníchov je Regula sv. Benedikta, napísaná začiatkom 6. storočia. Jej heslom je: „aby bol vo všetkom oslávený Boh“. Vysoký dôraz je kladený na každodennú spoločnú liturgickú modlitbu a jej harmonické spojenie s prácou pre potreby kláštora, Cirkvi i spoločnosti. Presný dátum príchodu prvých benediktínov na naše územie nie je známy, avšak v priebehu stredoveku zaznamenali mníšske kláštory na dnešnom Slovensku nebývalý rozmach a stali sa dôležitými centrami kresťanského kultu, evanjelizácie, vzdelania i hospodárskeho rozvoja. Medzi najdôležitejšie benediktínske miesta patrili kláštor sv. Hypolita v Nitre, kláštor sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku, kláštor sv. Andreja-Svorada a Benedikta v Skalke pri Trenčíne a kláštor sv. Kozmu a Damiána v Ludaniciach. Kláštory zabezpečovali nielen duchovnú správu, ale vykonávali aj činnosť hodnoverných miest a plnili ďalšie úlohy. Po nepriaznivých obdobiach pre mníchov v čase osvietenstva, husitských vojen i komunizmu sa tento špecifický spôsob života na území Slovenska úplne vytráca.
História novej benediktínskej fundácie na Slovensku sa začala písať v roku 1998, keď do benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci vstúpili dvaja slovenskí kňazi z Banskobystrickej diecézy, Vladimír Kasan a Blažej Škvarka. Po ukončení mníšskej formácie a zložení večných mníšskych sľubov boli v roku 2003 vyslaní vtedajším tynieckym opátom, Markom Szeligom OSB, založiť novú fundáciu na Slovensku. Dielo obnovy mníšskeho života sa začalo v obci Bacúrov pri Zvolene, kde mnísi získali bývalú farskú budovu, ktorá poslúžila ako prechodné miesto do ukončenia výstavby riadneho kláštora. Vďaka štedrosti mnohých dobrodincov zo Slovenska i celého sveta, ako aj vďaka zásadnému prispeniu bývalého banskobystrického biskupa, Mons. Rudolfa Baláža, mohli mnísi v roku 2006 začať s výstavbou nového kláštora v Sampore (mestská časť mesta Sliač). V máji 2010 bola zakončená výstavba prvej etapy kláštora, skladajúca sa z domu hostí a kláštorného chrámu. Slávnostnú konsekráciu vykonal bývalý banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž za veľkej účasti veriaceho ľudu. V deň konsekrácie, 24. mája 2010, bol zároveň kánonicky zriadený jednoduchý priorát, závislý od domovského opátstva v Tynci. Počet mníchov kláštora s večnými sľubmi postupom času vzrástol na 9, čím sa podľa cirkevných predpisov otvorila možnosť na získanie nezávislosti.
Na celom svete žije necelých 8000 benediktínskych mníchov a takmer dvojnásobný počet benediktínskych mníšok. V súčasnosti sa benediktínske kláštory spravidla združujú do tzv. kongregácií, ktoré umožňujú vzájomnú pomoc medzi jednotlivými kláštormi a zároveň chránia ich špecifický autonómny charakter. Každý jeden samostatný kláštor je do značnej miery originálny a jeho konkrétna činnosť a vnútorné záležitosti sa riadia mnohými aspektami, ako sú potreby Cirkvi na danom mieste, či schopnosti a talenty mníchov, ktorí žijú v danom spoločenstve. Medzi kláštormi tak možno nájsť spoločenstvá venujúce hlavný podiel svojho života modlitbe a kontemplácii, ako aj komunity venujúce sa vyúčbe na rôznych druhoch škôl, pastorácii, či obchodnej a hospodárskej činnosti. Benediktínska kongregácia Zvestovania, do ktorej patria aj slovenskí benediktíni, v sebe zahŕňa kláštory z celého sveta, od Fínska po Nigériu, od Brazílie, až po Indiu. Posledným opátstvom, ktoré sa do kongregácie pričlenilo v septembri tohto roka, je významné opátstvo Dormitio v Jeruzaleme.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore sa nachádza na počiatku svojej existencie a ako taký len postupne začína vykonávať svoju činnosť. V súčasnosti poskytuje možnosť pobytu v prostredí kláštora pre široký okruh záujemcov, či už individuálne, alebo organizovane. Kláštorný chrám je otvorený pre verejnosť a možno sa v ňom zúčastniť na mníšskej liturgickej modlitbe v slovenskom i latinskom jazyku. Kláštor svojpomocne vydal niekoľko prekladov mníšskej literatúry, v budúcnosti plánuje vytvoriť plnohodnotné vydavateľstvo. V priestoroch kláštora sa taktiež konajú rôzne stretnutia a prednášky zamerané na prehĺbenie kresťanského života. Druhá etapa výstavby, ktorá má začať na jar budúceho roka umožní ďalej rozvinúť vonkajšiu činnosť, ako je obhospodárenie pozemku kláštora, pekárenská výroba a pod.
Na Slovensku sa v priebehu uplynulých rokov začala tiež formovať prvé spoločenstvo benediktínskych mníšok. Táto fundácia je zakladaná z opátstva v Offide (Taliansko) a v súčastnosti pracuje na výstavbe kláštora v Horných Orešanoch.
Slovenskí benediktíni z kláštora Premenenia Pána v Sampore sú štátom registrovaní pod názvom „Mnísi z rehole svätého Benedikta“ a nemajú žiaden vzťah, ani vplyv, na aktivity „Rádu sv. Benedikta“ so sídlom v Komárne. Slovenskí benediktíni z kláštora Premenenia Pána v Sampore si neuplatnili a neuplatňujú žiadne nároky na bývalé benediktínske majetky.
Br. Michal Mária Kukuča OSB
tajomník kláštora
[nggallery id=29]
