Dňa 10. septembra 2014 zavítala do františkánskeho kláštora v Hlohovci vzácna návšteva. Bol to páter Masseo Golha OFM, ktorý tu kedysi pôsobil a teraz momentálne pôsobí na misii v Južnom Sudáne. Spolu s pátrom Leopoldom Jablonským slúžili najprv svätú omšu s formulárom za odvrátenie vojny.
Po svätej omši nasledovala prednáška pátra Massea. Na začiatok pustil prezentáciu o miestach, kde pôsobí. Povedal, že znakom Afriky je radosť z ničoho, nemyslia na materiálne veci. V roku 1853 prišli do Južného Sudánu prví františkánski misionári, bolo ich 22, kresťanstvo je tam rozvinuté len 100 rokov. Vieru držali katechéti a laici, ktorí sa schovávali v buši.
Malária je bežnou chorobou. V hlavnom meste je jedna základná, stredná a vysoká škola. Momentálne je Južný Sudán v stave vojny, povolali všetkých chlapov. Najväčšie prekliatie je, ak nemôže byť rodina spolu, rodina je aj tá vzdialená, nežijú individualizmom a egoizmom, tešia sa deťom. Rodina sa delí s jedlom s druhom rodinou. V Južnom Sudáne je 63 kmeňov, páter Masseo pôsobí v kmeni Bari, ktorý je poľnohospodárskym kmeňom, je veľká priepasť medzi nimi a chovateľmi dobytka. Najviac jedia fazuľu, kukuricu, šošovicu, občas ryžu. Nie sú tam cesty, 75 km dlhú trasu idú aj 3 hodiny. Najkratšia nedeľná svätá omša trvá dve a pol hodiny. Boli vymenovaní za farnosť, volajú ich kabadža – bieli. Na raňajky pijú čierny čaj so 6 lyžičkami trstinového cukru. Je tam nulová zdravotná starostlivosť.
Páter Masseo spomínal mnohé príbehy z pohrebov, ktoré sa z poverčivosti slúžia pred západom slnka, niekedy aj 6 hodín. Zásada je opýtať sa, či je vykopaná jama a splatené veno. Južný Sudán charakterizuje radosť z viery a sila rodiny, vážia si tradičné hodnoty. Videli sme aj fotky a videá zo slávenia sviatostí. Nezabudnuteľný bol tanec pátra Massea v rámci tradičného afrického tanca. Je možnosť adoptovať si dieťa (dokonca teraz aj celú triedu), čo urobilo aj pár ľudí z Hlohovca, ktorým páter Masseo doniesol kresby detí. Páter Masseo poďakoval všetkým, čo sa modlia a prispievajú. Potom nasledovali otázky prítomných ľudí. Tých, ktorých si prišli vypočuť zážitky a svedectvo pátra Massea, bolo naozaj veľmi veľa.
Preto aj my myslime v modlitbe na pátra Massea a na jeho pomocníkov, na deti a na celé ich dielo, ktoré budujú v Južnom Sudáne, najmä v týchto ťažkých vojnových časoch. Tešíme sa, že sme mohli stráviť pekný večer počúvaním pátra Massea, a už teraz dúfame, že sa s ním stretneme aj nabudúce. Nezabúdajme na tých, ktorí sú na tom horšie ako my, a na všetkých tých, ktorí sa usilujú zmierniť ich utrpenie a hlásať im radostnú zvesť evanjelia.
L.F.
