Bíla Voda – miesto, „kde si líšky dávajú dobrú noc“. Takto možno svojou polohou začleniť malebnú dedinku v severnej časti Moravy v blízkosti pohraničia s Poľskom. Čo takáto periférna obec môže povedať človeku alebo vypovedať o človeku? Obec, ktorá je izolovaná, no na druhej strane bohatá na udalosti, osobnosti a históriu. Je to miesto stretnutia sa rozličných entít v dejinách. To, čo ich spája je miesto – Bíla Voda.
Prusko-rakúske boje o Sliezsko v 18. stor., ktorého súčasťou bola aj Bíla Voda, vyhnanie Nemcov po II. svetovej vojne z ich obydlí, centralizácia rehoľných sestier do tohto kraja a nakoniec integrovanie udalosti a javov do tohto regiónu. Udalosti, ktoré formovali túto lokalitu dodávajú tomuto miestu špecifický génius loci. To miesto má svojho ducha, dýcha svojou atmosférou. Práve vplyvom týchto udalosti dostalo múzeum pomenovanie Múzeum historie izolace, internace a integrace. S myšlienkou vytvorenia regionálneho múzea prišiel starosta obce Miroslav Kocián, ktorý spolu s Marekom Dušákom a Michaelou Neubauerovou dali múzeu formu a tvar. Materiály na výstavu zozbierali počas roka od jednotlivých rehoľných spoločenstiev. Počas obdobia 1951 – 1993 pôsobilo v Bílej Vode 16 rehoľných spoločenstiev zo Slovenska a Čiech. Zo Slovenska tam boli internované sestry zo Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, Kongregácie školských sestier de Notre Dame, Rímskej únie Rádu sv. Uršule, Kongregácie Dcér Božskej lásky, Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, Kongregácie sestier premonštrátok a Kongregácie Dcér sv. Františka Asisského a sestry Congregatio Jesu. Rehoľné kongregácie, ktoré pôsobili v Bílej Vode sa stretli 7. septembra 2012 na otvorení Múzea histórie izolace, internace, integrace v Bílej Vode.
Jedným z hlavných bodov múzea je expozícia, ktorá sa zaoberá internáciou rehoľných sestier, ktoré boli sústredené do Bílej Vody počas komunistického režimu. Rehoľné sestry boli štátom považované za tie, ktoré rozvracajú republiku. Vo vedomí udržania ideológie zvolili predstavitelia proti nim patričné opatrenia. Sestry sústredili do tzv. sústreďovacích kláštorov, kde im pridelili ťažkú manuálnu prácu. Po roku ich presunuli do severných Čiech a zamestnali v textilných továrňach a sociálnych zariadeniach.
Na otvorenie Múzea boli pozvaní predstavitelia spoločenského a cirkevného života. Slávnostnými príhovormi sa zahájilo jeho otvorenie. Za rehoľné spoločenstvá predniesla svoj príhovor s. Daniela Bezdedová, FDC. Ako poďakovanie za ich snahu, úsilie a vytvorenie múzea takéhoto typu, sme starostovi obce Miroslavovi Kociánovi, ktorý je zároveň iniciátor múzea, darovali pamätný plagát spolu s dobovými rehoľnými šatami od sestier mariánok, ktorý bol symbolom vernosti sestier, ktoré tam boli. Slávnostnú sv. omšu celebroval pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka.
sr. Zdenka Špaková, CJ
Odkazy:
- Vyhnanství řeholnic připomíná v Bílé Vodě muzeum. Požehnal mu kardinál Duka
- Kardinál Duka v rozhovoru pro Šumperský deník v Bílé Vodě na Jesenicku
- Správa z Českej televízie
[nggallery id=32]