Seminár o rozlišovaní povolania a o sprevádzaní

V dňoch 14. – 16. júna 2013 v priestoroch Centra ďalšieho vzdelávania Študijného a kongresového strediska Univerzity Komenského v Modre – Harmónii prebiehal seminár na tému: „Rozlišovanie povolania, sprevádzanie, základné kritéria a otázky,“ pod záštitou Teologicko-spirituálnej komisie pri Konferencii vyšších predstavených ženských rehôľ na Slovensku.

Prednášky viedla sestra  Giuseppina Del Core, FMA – Docentka  psychológie, dekanka Fakulty výchovy a vzdelávania na pápežskej univerzite  „Auxilium“ v Ríme. Pestrosť a klímu vzájomnosti seminára tvorilo 74 sestier z 22 rehoľných spoločenstiev Slovenska.  Zúčastnili sa tiež  sestry z Čiech a Rumunska. Seminár bol určený pre  provinciálne predstavené,  prestavené komunít, sestry formátorky i sestry,  ktoré sprevádzajú mladých pri rozlišovaní.
Intenzívny víkend s pohľadom upriameným na dôležitosť rozlišovania, ktoré ako povedala sr. Giuseppina, je súčasťou formačného procesu a má za cieľ rozvíjať potenciál a schopnosti človeka a jeho motivácie, ktoré sú posilnené  sprevádzaním. Práve ono sa má stať „spolukráčaním“, kde protagonistom je sprevádzaná osoba.
Pružným dynamickým vtiahnutím do témy formou skupinovej práce a reflektívných otázok o skúsenosti vlastnej prežitej formácie sa zaktivovala pozornosť všetkých načúvajúcich. Ostatný čas bol naplnený otváraním presných horizontov procesu rozlišovania cez podstatné otázky… Aké rozlišovanie je potrebné pre dnešnú zložitú dobu a ako ho chápať?  Bol ponúknutý pozitívny pohľadu na rozlišovanie, ako základný nástroj a podstatnú časť celého formačného procesu, na jeho výchovnú, formačnú a nie výberovú funkciu, ako na nástroj, ktorého  cieľom je rozvíjať potenciál a schopnosti človeka a jeho motivácie.
Účastníci sa zaoberali otázkou, aký prínos, vzťah a miesto v rozlišovaní majú humanitné vedy, antropológia,  sociológia, medicína a psychoterapia, psychológia, pedagogika, metodológia výchovy, metodológia pastorácie, komunikácia, interkultúrna pedagogika; ale aj aká má byť prax  v tomto procese. Na úrovni teoretickej a o to menej na úrovni praktickej, nemá zmysel, aby sa trvalo na primáte jednej vedy vzhľadom na inú, ale je potrebné, aby rôzne vedy vstúpili do dialógu, aby boli hodnotené podľa ich špecifických prínosov a aby boli dané do služby osobnostnému rastu a dozrievaniu v identite povolania a charizmy, pretože ľudská bytosť žije vieru a povolanie so svojimi psychologickými i duchovnými dynamikami komplexne v dejinách svojej osobnej existencie…
Posunom vpred boli aktuálne znaky postojov mladých k budúcnosti a k životným voľbám…  Mladí majú  množstvo plánov a tvorivých projektov o svojom  živote. Je to pozitívny jav, ktorý však prináša mladému človeku ťažkosť vo voľbe a rozhodnutí, vybrať si jeden a ostatných,  rovnako príťažlivých sa zrieknuť.
Ak chceme mladých sprevádzať v pozornosti  voči Božiemu volaniu a vykročeniu na správnu cestu, nie je možné dôjsť k autentickému rozlíšeniu bez dlhého cvičenia; tu sa nemôže improvizovať. Ide o pozorné počúvanie, hlboké pochopenie, seba samého i reality okolo nás, s veľkou pokorou a jasnosťou „odkódovať“ znaky času a v nich čítať Božie výzvy.
Takéto sprevádzanie  je priestor  a privilegovaný spôsob vo výchove,  je to „umenie“, ktoré sa získava  čiastočne vedomosťami, ale predovšetkým skúsenosťou… Sprevádzanie je ‘naliehavosť’ a potreba v čase ‘krízy povolaní,’ pred  fenoménom ‘odchodov’, v situácii všeobecnej dezorientácie, formačných ťažkostí a zmätkov… Sme vyzývaní k pozornému a skutočnému sprevádzaniu vo formácii a v povolaní a k verifikácii kvality.
Významným posolstvom  pre zúčastnených bolo objasnenie troch foriem sprevádzania povolaní – sprevádzania  duchovného; sprevádzania vo formácii a sprevádzania psychologického. Čo však kvalitu všetkých troch zabezpečuje,  je sprevádzajúci,  ktorý musí byť ‘expertom’ tejto ‘vzťahovosti’, ktorá vovádza do autentického stretnutia s Bohom, do trojičného spoločenstva, ktorá v sile tejto lásky otvára sprevádzaného pre stretnutie s druhými a s realitou.
Okrem prednášok mali zúčastnené sestry možnosť budovať aj spoločenstvo medzi sebou navzájom, čo ocenila aj sestra Giuseppina ako bohatstvo, ktoré sa hocikde nevidí. Veríme, že stretnutia takéhoto tipu ako aj  spolupráca na rôznych úrovniach budú udržiavať aj naďalej spoločenstvo medzi zasvätenými.

 sr. Zuzana Šimková, ŠSND

sr. Monika Skalová, FMA

[nggallery id=38]