„MOJA CESTA JE SAMÁ LÁSKA A DôVERA V BOHA“ (bl. Zdenka). V duchu týchto slov bl. Zdenky sa nieslo Európske stretnutie sestier junioriek a formátoriek z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža, ktoré sa v tomto roku konalo u nás na Slovensku.
V závere letných prázdnin pricestovali sestry juniorky a ich formátorky z európskych provincií Milosrdných sestier Svätého kríža na Slovensko, kde sa v dňoch od 20 – 27. augusta 2011 sa konalo historicky prvé medzinárodné formačné stretnutie. Začalo sa v Provinciálnom dome v Trnave a juniorky v ďalších dňoch putovali po stopách blahoslavenej Zdenky. Cieľom stretnutia bolo nahliadnuť do podstaty jej života do jej ľudskej i duchovnej veľkosti, hľadať jadro a duchovný zdroj jej hrdinstva, priezračnosť a nezlomnosť jej duše a nechať sa inšpirovať jej duchovnosťou.
V nedeľu – 21. augusta putovali do Podunajských Biskupíc, kde je hlavné pútnické miesto blahoslavenej Zdenky. Po svätej omši sestry mali možnosť zotrvať v osobnej modlitbe pri relikviách bl. Zdenky, zapísať sa do knihy pútnikov a navštíviť pamätnú izbu. Popoludní navštívili spoločenstvo sestier na Cerovej, kde žijú prevažné choré a staré sestry. Táto návšteva bola veľmi obohacujúca pre všetkých. Spoločne slávili liturgiu večerných chvál, navštívili choré sestry v nemocničke sv. Jozefa, zažili veľa pekných stretnutí a chvíle radosti. Takto obdarované sa vrátili do provinciálneho domu v Trnave v radostnom očakávaní ďalších dní.
V pondelok sa vydali na cestu do Dolného Smokovca. Počas cesty obdivovali krásy Slovenska. Krátku zástavku si urobili aj na Štrbskom plese, kde mohli aspoň nakrátko obdivovať krásu Vysokých Tatier. V duchovnom impulze uvažovali čo znamenal pre sestru Zdenku jej výrok „Moja cesta je samá láska a dôvera v Boha” s reflexiou čo znamená dnes, pre sestry rôznych kultúr, rôzneho zamerania a poslania.
V utorok s myšlienkou bl. Zdenky „So smelou oddanosťou budem vytrvalo hľadieť až do smrti na Božské Slnko.” putovali na Spišskú Kapitulu, aby poukázali na toto malé cirkevné mestečko, ktoré už v roku 1856 navštívil ich zakladateľ páter Teodózius Florentini a sestry z Materskej provincie Švajčiarsko. Pre veľkodušnú pomoc a podporu vtedajšieho biskupa Zábojského kongregačná kronika v Materskom dome ho nazvala titulom „Spišský otec.“
Streda bola všetkými túžobne očakávaná. Vydali sa na púť do rodiska sestry Zdenky do malej oravskej dedinky Krivá, kde si pripomenuli jej narodenie, krst aj zrod jej povolania. Osobnou reflexiou sa zamýšľali aj nad svojou cestou povolania a poslania. Po obede navštívili Múzeum oravskej dediny v Zuberci, kde mohli spoznať kultúru a tradície Oravy a Slovenska. Záver tohto dňa strávili v radostnej sesterskej atmosfére u svojich sestier v Zuberci.
Štvrtok bol zameraný na lásku. V krátkej úvahe sa spoločne zamýšľali nad základným životným postojom blahoslavenej Zdenky – postojom lásky. Láska sa stala „dušou“ životnej cesty blahoslavenej Zdenky, keď povedala: „Moja cesta je samá láska a dôvera v Boha.” Porozumieť tejto láske a podľa nej žiť znamená: postaviť sa pod Kristov kríž. On je tým „privilegovaným miestom“, na ktorom sa nám zjavila Božia láska. On je víťazstvom nad zlom, porážkou smrti, sprostredkovaním života a nádeje. „Na tento kríž upierala svoj nezlomnou vierou naplnený pohľad sestra Zdenka“ povedal pri jej blahorečení, dnes už blahoslavený Ján Pavol II.
V piatok rannými chválami vstúpili do posledného dňa juniorátneho stretnutia. Po raňajkách mali možnosť pozrieť si aspoň nakrátko mesto Trnavu a putovali znovu do Podunajských Biskupíc, k relikviám blahoslavenej Zdenky, kde zakončili svoje takmer týždňové putovanie po stopách bl. Zdenky. Pred vyloženou Najsvätejšou Sviatosťou chválili Boha ďakovali za Kongregáciu, za spolusestry, za povolanie a vyprosovali si do ďalšieho života požehnanie a vernosť. Počas sv. omše, smeli sestry priniesť bielu ružu za svoju provinciu ako obetný dar. Po obede sa ešte vydali na obhliadku hlavného mesta Bratislavy.
V úplnom závere tohto stretnutia sestry juniorky zo Slovenska pantomímou ešte raz priblížili život blahoslavenej Zdenky a každá sestra si mohla vybrať jej myšlienku ako odkaz pre svoj život a pre svoje poslanie.
Atmosféra celého juniorátneho stretnutia sa niesla v radostnom duchu. Spoločne prežité chvíle boli pre všetkých posilnením a prehĺbením osobnej lásky, dôvery a odovzdanosti Pánovi, vzájomnej sesterskej spolupatričnosti a hlbším poznaním duchovnosti bl. Zdenky o čom svedčia niektoré z reflexií účastníčok európskeho juniorátneho stretnutia.
[nggallery id=15]
Provincia Baden-Württemberg
„Moja cesta je sama láska a dôvera v Boha.”
Pod týmto mottom sme boli my juniorky od 20. – 27. augusta na juniorátnom stretnutí na Slovensku.
Znova sme mohli zažiť internacionalitu nášho spoločenstva. Boli tam niektoré známe tváre, ale aj veľa neznámych, ktoré tam pri poslednom stretnutí ešte neboli.
Navonok, ale aj vnútorne sme boli na ceste po stopách sestry Zdenky. Navonok, tým, že sme navštívili miesta, ktoré boli a sú dôležité pre sestru Zdenku a pre naše slovenské spolusestry. Vnútorne, tým, že sme sa mohli zamýšľať nad spiritualitou sestry Zdenky v hodnotných impulzoch. Popri tom sme videli niečo z krajiny a kultúry.
Pohostinnosť našich slovenských sestier bola výnimočná. Všade nás prijali s otvoreným náručím. Sme veľmi vďačné, že sme smeli prežiť tieto dni a že sme mohli Sr. Zdenku viac spoznať. Sr. Ursula-Maria Rampf
Materská provincia Švajčiarsko
Bolo pre mňa veľkou radosťou, že som sa mohla ešte raz zúčastniť na juniorátnom stretnutí na Slovensku. Počas tohto týždňa som mohla bližšie spoznať krajinu ako aj jej kultúru, bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, pretože táto krajina bola pre mňa skôr cudzia. Tento týždeň mi priblížil aj život Sr. Zdenky, smela som ju lepšie poznať. Medzi slovenskými sestrami je cítiť ducha Sr. Zdenky ako aj na milostivých miestach. Medzi sebou sme zažili pravé sesterstvo, hoci reč nebola vždy jednoduchá. Ale navzájom sme sa usilovali dorozumieť tak dobre ako sa len dalo. Bol to pekný a obohacujúci týždeň a chcela by som prípravnému tímu ešte raz srdečne poďakovať, všetko vyšlo a ja som sa cítila veľmi dobre. Sr. Manuela Gisler
Provincia Chorvátsko
„Aby boli jedno…“
Pozrite, aké je pekné, keď bratia a sestry žijú pospolu. Tento žalm zaznieva v mojom srdci, keď si spomínam na juniorátne stretnutie na Slovensku. Veľa som získala a pýtam sa, čo môžem dať. Pokúsim sa svoje zážitky, o ktorých ešte stále premýšľam, preniesť na papier; pritom však to najkrajšie zostane aj tak len v mojom srdci.
Naše stretnutie v Trnave sa uskutočnilo pod mottom blahoslavenej Zdenky Moja cesta je samá láska a dôvera v Boha. Srdečné prijatie slovenských sestier vo mne vyvolalo veľmi pozitívne pocity; bolo to akoby sme sa poznali už roky… Je možné to odvodiť od rovnakého cieľa, ktorý nás spája. Spoločne sme sa vydali na cestu – v šľapajach blahoslavenej sestry Zdenky. Popri tom mohla každá z nás preskúmať aj svoju vlastnú cestu podľa tohto príkladu. Čo ma nesie? Čo mi dáva silu? Som dostatočne vďačná? Som pripravená, obetovať sa a milovať bezpodmienečne, tak ako milovala blahoslavená sestra Zdenka? Cítila som, že tieto otázky boli pre mňa výzvou a že by som na ne chcela odpovedať v mojich všedných dňoch.
Pre mňa to bolo ako keby spiritualita sestry Zdenky už prežiarila každú z nás. Úsmev, radosť a vďačnosť nám poslúžili ako najdôležitejšie komunikačné prostriedky. Akokoľvek sme boli rozdielne, cítili sme sa predsa zjednotené. Toto bohatstvo rozdielnosti vyúsťuje do Božej jednoty. Poznanie, že som čiastočkou tejto rozdielnosti a že patrím do tejto veľkej rodiny, ma veľmi potešilo.
Súčasne sa cítim zodpovedná, aby som v svojom živote uskutočnila dedičstvo blahoslavenej Zdenky. Prostredníctvom svojho príkladného života mi ukázala, že je možné, s úsmevom zbierať ružičky bolesti…niesť neprávosť… a keď sa máš najhoršie, úsmev zostane to jediné, čo stále môžeš dať. Lebo, Boh miluje veselého darcu.
Vďačná Pánovi za všetky pekné skúsenosti, ktorými sa cítim obohatená, za rozšírenie môjho horizontu a za život blahoslavenej sestry Zdenky a môžem iba jasať: Hľa, aké je dobré a krásne keď bývajú sestry v svornosti. Sr. Dijana Lončarek
Provincia Europa Mitte
Bolo pre mňa veľkým darom, že som sa mohla zúčastniť juniorátneho stretnutia tento krát na Slovensku. Keď som si čítala zoznam účastníkov, tešila som sa, že znova uvidím známe sestry a bola som veľmi zvedavá aké budú tie neznáme. Srdečné prijatie domácich sestier rozbilo všetky jazykové prekážky. Ja osobne som sa, od prvej minúty, cítila ako doma. Pre mňa boli tieto dni ako stretnutie rodiny. Všetky pochádzame z tých istých rehoľných koreňov. Aj keď pochádzame z rozličných krajín, ako sestry Svätého kríža nás spája viera v Boha, Cirkev a v charizmu našich zakladateľov. Počas týchto dní som dostala dva impulzy, ktoré ma v mojom povolaní sestry Svätého kríža posilňujú a sprevádzajú.
- Hneď na druhý deň viedla naša cesta do Podunajských Biskupíc k Sr. Zdenke, ktorá duchovne sprevádzala našu cestu. Pripadalo mi to, že ju poznám, ale nepoznala som ju. Jej spiritualita sa mi stala bližšou cez jej dennú prítomnosť. Navštívili sme niektoré miesta, kde vtedy žila. Bolo veľmi silno cítiť, aké je hlboké spojenie medzi Sr. Zdenkou a ľudom. Kňazi všade ohnivo a nadšene kázali o príklade Sr. Zdenky a o úlohe rehoľného života dnes. Počuli sme viacero citátov z jej Zápisníka. Keď reflektujem môj vlastný život je pre mňa dôležitá jedna myšlienka od Sr. Zdenky: „Môj apoštolát bude účinný nie mierou vonkajšej činnosti.. Celou dušou treba dospieť do takého stavu, aby predmetom lásky bol iba Ježiš. Nechcem byť dobyvateľkou duší prv, kým ma celkom nezískal Boh.“ Tento výrok sa veľmi hlboko dotkol môjho srdca. Uvoľnilo sa vo mne určité napätie. Často som bojovala s mojim telesným postihnutím. Chcela by som robiť stále viac, často to však kvôli môjmu ochrnutiu nezvládam. Stretnutie so Sr. Zdenkou mi pripomenulo moju prvú motiváciu môjho vstupu k sestrám Svätého kríža. Chcela som sa dať Bohu k dispozícii tam, kde ma ON pošle a tak ako to ON chce. Táto spomienka na prvú lásku vo mne zapálila svetlo, takže na mojej ceste môžem vidieť a ísť o kúsok ďalej. Nežný úsmev Sr. Zdenky mi bude stále pripomínať, že Boh chce získať mňa.
- V ten istý deň sme išli k starým sestrám do Cerovej. Najviac sa ma dotklo, aké význam má toto miesto a staré a choré sestry pre mladšie spolusestry. Zvlášť ma oslovila výpoveď Sr. Benjamíny: Sme veľmi vďačné za naše predchodkyne. Keby nezostali ony verné, dnes by sme tu my neboli. Cez to som si ešte viac uvedomila, že Božie volanie a živý vzťah k starým sestrám podstatne patria k povolaniu sestry Svätého kríža. Ich príklad je silný základ, na ktorom môžem ďalej budovať moju osobnú charizmu. Naše predchodkyne ma spájajú s našimi zakladateľmi. Toto spojenie je pre mňa posolstvom, úlohou pre mňa ako pre nasledovníčku, chcem si zachovať pred očami: časom sa aj ja stanem predchodkyňou. Toto poznanie mi dáva silu v mojom apoštoláte pri našich starých sestrách v Maďarsku. Naučila som sa ich ešte viac vážiť a s väčšou vďačnosťou v nich hľadať a nachádzať Boha.
Ďakujem slovenským spolusestrám za ich sesterskú lásku. Lepšie som spoznala krajinu, ľudí a spoločenstvo sestier Svätého kríža. Učarovala mi nádherná príroda vo Vysokých Tatrách. Všade boli sestry veľmi pohostinné. „Skrze NEHO a s NÍM a v ŇOM“ ďakujem Bohu za tento obohacujúci a pekný čas, prežitý spolu! Sr. Gabriella Légrádi z Budapešti
Sestry juniorky z České provincie
Náš příspěvek ke zhodnocení evropského setkání sester juniorek bychom rády uvedly upřímným poděkováním slovenským spolusestrám za jejich otevřená srdce, otevřené náruče a skutečně přirozenou sesterskou atmosféru v průběhu celého setkání. Kromě všech krásných zážitků a hlubokých prožitků ze setkání s Pánem, s bl. sestrou Zdenkou a se všemi přítomnými spolusestrami, se staly pro nás osobně tyto dny zvláště radostnou školou života sesterského společenství.
Přestože různorodost jazyků někdy ztěžovala naše sdílení, cítily jsme se vzájemně skutečně sestrami, jednou rodinou. Putování po stopách sestry Zdenky přineslo nejen poznání nových a krásných míst Slovenska, ale především přispělo k hlubšímu proniknutí do jejího života a jejího duchovního odkazu.
Některé z nás přímo osobně vyzvala bl. sr. Zdenka k cestě větší touhy po důvěře a odevzdanosti Bohu a jeho lásce. Snad právě toto byl hlavní důvod tak silně prožívané sesterské pospolitosti – Zdenčino charisma je i naším společným charismatem. Všechny jdeme stejným směrem…
Při jedné z přednášek vztahujících se k životu a odkazu s. Zdenky, byla připomenuta její slova: „Nejdříve se musíme nechat milovat samotným Bohem, abychom pak byly schopné i my milovat…“ Jsou to slova tak známá a přitom vždy tak nově znějící. S. Zdenka tuto pravdu žila. A znovu nám dodává odvahu, abychom se i my nechaly milovat a učily se milovat, protože jen tak se staneme opravdovými sestrami, jak si to přál náš zakladatel, P. Theodosius.
Jsme vděčné Pánu i sestrám Slovenské provincie, že jsme mohly prožít tak požehnaný týden ve své rodině! Bohu díky!
Sestry juniorky zo Slovenska
Slovenské sestry tentoraz na juniorské stretnutie vycestovať nemuseli, no zato v priebehu posledného augustového týždňa spolu so sestrami z iných krajín cestovali krížom- krážom po celom Slovensku, aby spolu s nimi mohli ešte hlbšie poznávať sestru Zdenku a jej duchovnosť. Ako to prežívali samotné slovenské juniorky? Niektorých z nich sme sa v závere tejto správy opýtali:
Sr. Lucia: „Oslovilo ma najmä to, že hoci sme sa zišli z rôznych krajín a národností, bolo mimoriadne cítiť, že nás spája rovnaká charizma sestier Svätého kríža.Napriek tomu, že o našej blahoslavenej Zdenke už veľa viem, toto putovanie v jej šľapajach mi pomohlo ju ešte viac spoznať… bola som dojatá, s akou láskou a úctou o nej hovorili mnohí ľudia, s ktorými sme sa stretli… „
Sr. Tatiana: „Najkrajšie spomienky mám na malebnú Oravu a miesto, kde sa zrodil život i povolanie bl. Zdenky – Krivú. Tu mi tiež silne zaznievajú dva impulzy: mučeníctvo z lásky a pokora bl. Zdenky. Opätovne sa vraciam aj k odkazu od spolusestry juniorky, ktorý mi pri jednej zo spoločných aktivít darovala: „Zrodiť v sebe Boha je veľkou úlohou duše.“ bl. Zdenka
Sr. Mária Magdaléna: „Toto juniorátne stretnutie bolo tretie, ktorého som sa zúčastnila. Vždy sa teším na sestry z iných provincii. Krásne sú pre mňa všetky spoločne strávené chvíle pri modlitbe, oddychu, pri spoločnom stolovaní, pri ceste v autobuse… Zvlášť si spomínam na na krásny sesterský večer v záhrade u sestier v Zuberci.“
Sr. Zdenka: „Veľmi na mňa zapôsobilo rodisko bl. Zdenky – Krivá, páčili sa mi relikvie, kostol, tiež relikvie bl. Jána Pavla na Spišskej Kapitule… Mám radosť z toho, že aj v iných krajinách sú sestry na tej istej ceste za Ježišom ako my.“
Sr. Mária Beáta: „Z juniorského stretnutia si odnášam spomienku na silne prežívané sesterstvo: spolu so sestrami z iných krajín, medzi nami Slovenkami (pracovno-tvorivé chvíle pri prípravách stretnutia) a tiež spolu so sestrami z nášho formačného tímu…“
Napokon všetky slovenské juniorky sa zhodli na tom, že hlbšie prenikli do duchovnosti sestry Zdenky, jej výroky im silno znejú a sú inšpiráciou pre ich duchovný život. Živou sa stala najmä myšlienka, ktorá bola mottom stretnutia: „Moja cesta je samá láska a dôvera v Boha.“
Informáciu pripravil Formačný tím Milosrdných sestier Svätého kríža