V dňoch 17. – 19.apríla 2015 sa v Kňazskom seminári v Nitre stretli už po štvrtý krát juniorky a ich formátorky. Téma tohtoročného formačného stretnutia bola: „Eliáš, muž modlitby a činu“. Hosťom stretnutia, ktorý tému priblížil, bol páter Peter Dubovský, SJ -dekan Biblického inštitútu v Ríme.
Trojdňové stretnutie začalo v piatok večer reflexiou života v zasvätení cez postavu sv. Krištofa moderovanou sestrou Marianou Kušnierikovou, DKL. Počas reflexie bol priestor aj na vzájomné podelenie sa s osobnou skúsenosťou a zároveň aj zoznámenie sa navzájom.
Sobota a nedeľa sa niesli v biblickom duchu. Páter Peter Dubovský priblížil juniorkám proroka Eliáša ako obraz rehoľného života. Pracoval s troma kapitolami prvej Knihy Kráľov, v ktorej je príbeh Eliáša opísaný. V kapitole 17 podčiarkol význam jeho mena Eli Jahu – môj Boh je Pán. Eliáš mal svojím životom ukázať, kto je pravý Boh. Celý Eliášov život je o živote a smrti. Cez príbeh Eliáša tu poukázal na konkrétne skúsenosti života.
Prvá skúsenosť je byť na púšti sám a zažiť, že Boh sa postará. Boh ho povoláva na púšť, aby z neho urobil kompletný celok. „Choď odtiaľ a obráť seba samého smerom na východ.“ Zanechať, odísť, nasmerovať sa, ukryť sa a nechať sa sýtiť Bohom – toto boli požiadavky na Eliáša, aby sa mohol stať takým človekom, akým má byť. V tichosti potoka sa naučil počúvať Božie slovo.
Druhá skúsenosť je naučiť sa cez druhých počúvať a praktizovať Božie slovo. Eliáš začne Božie slovo hovoriť a prvá, komu ho hovorí, je vdova v Sarepte. Od vdovy sa naučí, do akých dôsledkov počúvanie Božieho slova ide.
Tretia je skúsenosť smrti. Keď sa mi všetko zosype, ja bojujem s Bohom v modlitbe za niekoho. Eliáš uzdraví syna vdovy, ktorému chýbal dych. Tu Eliáš prechádza na iný typ hovorenia a to je modlitba. Ide o hlboký boj s Bohom. Stáva sa Božím mužom.
V kapitole 18 je Eliáš vystavený tvrdej kritike. Ide o skúsenosť, že aj nasadenie za Boha prináša problémy. Jedinú istotu nachádza Eliáš v tom, že Boh je schopný potvrdiť, že je Bohom.
V kapitole 19 sa vraciame spolu s Eliášom zasa na púšť, nakoľko sa naľakal kráľovnej Jezabel. Znova je v bode, ako na začiatku, ale už o krok vyššie. Na Horebe sa potom stretáva s Bohom v jemnom lahodnom vánku a je poslaný vrátiť sa späť. Nedostáva prísľub, že to bude v Izraeli lepšie. Nie je dôležité, či prehrá alebo vyhrá, podstatné je to, čo sa udialo medzi ním a Bohom na Horebe. Svoju štafetu odovzdá Elizeovi. To je obraz aj pre nás – nie je dôležité, či vyhrávame alebo prehrávame. Podstatné je to, čo sa deje medzi nami a Bohom a odovzdanie posolstva ďalej. Byť ohnivkom jednej veľkej reťaze…
Po každom vstupe pátra Petra mali juniorky čas na prehĺbenie počutého v osobnej modlitbe. Po osobnej práci nasledovalo podelenie sa v menších skupinkách.
V sobotu a v nedeľu sme mali možnosť tvoriť spoločenstvo pri sv. omši a v modlitbe ranných chvál. Sobotný večer bol vyplnený zábavno-športovými aktivitami.
Veríme, že stretnutie bolo pre každú účastníčku obohatením a povzbudením v našom zasvätení sa Bohu.
sestra Simeona Čupová, CJ
za tím interjuniorátu
