Podujatia

Redemptoristi si pripomenuli minulý víkend viaceré významné výročia svojej Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa na Slovensku.
Najprv v sobotu dopoludnia v Nižnom Hrabovci (okres Vranov nad Topľou), v rodisku o. Jána Mastiliaka, si pripomenuli 100 rokov od jeho narodenia.
Redemptorista o. Ján Mastiliak má viaceré výnimočnosti. Bol prvým slovenským gréckokatolíckym redemptoristom. Dostal najvyšší trest na tzv. monsterprocese v roku 1950 v Prahe, keď mu najprv bol navrhovaný trest smrti, ktorý však neskôr bol zmenený na doživotie. Nakoniec strávil vo väzení viac ako 15 rokov, a tak patrí k najdlhšie väzneným kňazom v komunistickom Československu. Bol najvzdelanejším redemptoristom nielen svojho času, nielenže mal doktorát z teológie, ale aj ovládal asi 14 cudzích jazykov a mal obdivuhodnú pamäť. Okrem toho, mnohí na neho spomínajú ako na človeka s hlbokou pokorou, miernosťou, láskavosťou, ako na veľkého mariánskeho ctiteľa a ctiteľa sv. Terezky z Lisieux.
Slávnosť sa začala o 9.00 hod archijerejskou sv. liturgiou, ktorej predsedal vladyka Ján Babjak, prešovský arcibiskup a metropolita. Slávnostným kazateľom bol redemptorista vladyka Milan Chautur, košický eparcha. Keďže osobne dobre poznal o. Jána Mastiliaka, spomínal jeho výnimočné vlastnosti a zvlášť vyzdvihol jeho principiálnosť, pokoru a pracovitosť. V tom všetkom zostal o. Ján Mastiliak, CSsR vytrvalý a verný po celý život. Po sv. liturgii nasledovalo odhalenie a posvätenie pamätníka v strede obce a takisto okolité námestie ponesie meno Dr. Jána Mastiliaka. Napoludnie sa ešte uskutočnil v rímskokatolíckom kostole odborný seminár, ktorý moderoval cirkevný historik Peter Zubko. Odborné príspevky predniesli P. Peter Zubko, o. Atanáz Mandzák, CSsR, o. Peter Borza a František Mikloško. Okrem toho tam zazneli aj mnohé osobné svedectvá a spomienky na o. Jána Mastiliaka. Všetci vyjadrovali obdiv a uznanie jeho dielu a životu. Viceprovinciálny predstavený gréckokatolíckych redemptoristov, protoihumen o. Jaroslav Štelbaský, CSsR, informoval prítomných, že už sa robia konkrétne kroky k začatiu diecéznej fázy procesu blahorečenia o. Jána Mastiliaka, CSsR. Bola pripravená aj malá expozícia fotografií, dokumentov a kníh, ktoré o. Mastiliak prekladal. Slávnosti sa zúčastnili aj emeritný košický arcibiskup Alojz Tkáč, emeritný pražský exarcha vladyka Ján Eugen Kočiš, pražský provinciál redemptoristov P. Josef Michalčík, bratislavský viceprovinciál P. Václav Hypius a michalovský protoihumen gréckokatolíckych redemptoristov o. Jaroslav Štelbaský. Na slávnosti bol aj minister dopravy Ján Figeľ.
V sobotu večer 29. októbra začali v Stropkove oslavy 90. výročia príchodu redemptoristov na Slovensko. V kostole starého františkánskeho kláštora slúžil sv. omšu košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober. V kázni stručne predstavil príchod, pôsobenie a prínos redemptoristov v Stropkove. Vyzdvihol zvlášť spolunažívanie rímskokatolíckych a gréckokatolíckych redemptoristov v jednom kláštore ako svedectvo jednoty v mnohorakosti. V roku 1921 pozval do Stropkov jeho predchodca na košickom biskupskom stolci Dr. Augustín Fischer-Colbrie. Medzi redemptoristami, ktorí vtedy prišli do Stropkova, bol aj blahoslavený mučeník Metod Dominik Trčka, CSsR. Pôsobil v stropkovskom kláštore až roku do roku 1934, ale prichádzal tam aj neskôr ako prvý protoihumen gréckokatolíckych redemptoristov. Zomrel mučeníckou smrťou v Leopoldovskej väznici v roku 1959. Po sv. omši nasledovala procesia do blízkeho redemptoristického chrámu sv. Cyrila a Metoda, kde o. protoihumen Jaroslav Štelbaský, CSsR viedol moleben k bl. Metodovi s uctením si jeho relikvií.
V nedeľu 30. októbra v Stropkove v gréckokatolíckom chráme sv. Cyrila a Metoda po rannej sv. liturgii nasledovalo pásmo mladých o. blaženom hieromučeníkovi Metodovi. Piesňami a úvahami krásne poukázali na to, že život bl. Metoda bol v súlade s Božím slovom a na tomto Božom slove pevne staval celý svoj život. Slávnostnej archijerejskej sv. liturgii predsedal Ján Babjak, prešovský arcibiskup a metropolita. Slávili ju ešte ďalší dvaja gréckokatolícki biskupi, Milan Chautur, košický eparcha, Ján Eugen Kočiš, emeritný pražský exarcha, P. Josef Michalčík, pražský provinciál redemptoristov, P. Václav Hypius, bratislavský viceprovinciál, o. Jaroslav Štelbaský, michalovský protoihumen gréckokatolíckych redemptoristov a mnohí ďalší kňazi, zvlášť redemptoristi z bratislavskej a michalovskej viceprovincie. Na kázni vladyka Milan, ktorý je tiež redemptorista, priblížil dielo apoštolátu redemptoristov, ktorí pôsobia na Slovensku už 90 rokov. Zdôraznil, že redemptoristi ostali verní Bohu aj ľudom i svojej misii ohlasovania evanjelia aj v ťažkých podmienkach prenasledovania či iných ťažkých časoch. Redemptoristi dali Cirkvi na Slovensku aj duchovných velikánov, ako je napr. blažený hieromučeník Metod. Osobitne misijná činnosť redemptoristov bola i je veľkou posilou vo viere a vernosti Cirkvi jednoduchých veriacich, zvlášť v ťažkých časoch, ako bol komunistický totalitný režim. Nakoniec pozval redemptoristov k neustálemu rastu, lebo hoci pre človeka je 90 rokov vek starnutia a smrti, pre život rehoľného spoločenstva redemptoristov môže byť príležitosťou ešte väčšieho rozmachu a rastu, predovšetkým stávať sa silnejšími v duchu svojho zakladateľa sv. Alfonza a vernejšími svojmu poslaniu. Tak ako Panna Mária spomínala na veľké Božie skutky a vnútorne rástla, tak aj my spomínajúc na tých 90 rokov redemptoristov na Slovensku tiež chceme rásť vo vďačnosti a horlivosti v Božej službe.
Popoludní o 15.00 hod. sa konal v chráme sv. Cyrila a Metoda 10. ročník Metodovho memoriálu – prehliadky speváckych zborov: Spevácky zbor sv. Cyrila a Metoda pri chráme a kláštore redemptoristov v Stropkove, Spevácky zbor Chryzostomos pri gréckokatolíckom chráme Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou, Spevácky zbor sv. Jozefa pri kláštore redemptoristov v Michalovciach, Komorný spevácky zbor Chorus Minor pri základnej umeleckej škole v Levoči, Kňazský zbor košickej eparchie a Pěvecký spolek Janáček z Frýdlantu nad Ostravicí – z rodiska bl. mučeníka Dominika M. Trčku. Metodov memoriál bol umeleckým poďakovaním za 10 rokov od beatifikácie redemptoristu Metoda Trčku. 4. novembra 2001 bl. pápež Ján Pavol II vyhlásil Metoda Dominika Trčku, CSsR za blahoslaveného mučeníka spolu s gréckokatolíckym prešovským biskupom Petrom Pavlom Gojdičom, OSBM.
Viacdňová slávnosť redemptoristov bola predovšetkým vďakyvzdávaním za všetky dobré diela, ktoré redemptoristi vykonali či zakúsili vo svojom deväťdesiatročnom pôsobení na Slovensku.

o. Metod Lukačik, CSsR

[nggallery id=14]

Vo štvrtok 8. septembra 2011 zložili v benediktínskom kláštore Premenenia Pána v Sampore večné mníšske sľuby stálosti, spôsobu mníšskeho života a poslušnosti bratia Michal Mária Kukuča OSB a Igor Hajas OSB. Pontifikálnu svätú omšu spojenú so skladaním mníšskych sľubov celebroval najdôstojnejší otec Bernard Sawicki OSB, opát benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko). Je to prvá slávnosť večných sľubov v novom benediktínskom kláštore, ktorý bol otvorený minulý rok. Na slávnosti sa zúčastnilo do 300 veriacich z rodných farností nových profesov, ako aj mnohí ďalší kňazi, rehoľníci, rehoľníčky a priaznivci kláštora. Medzi hosťami nechýbali ani mnísi z kláštorov v Tynci, Biskupowe (Poľsko), Pannonhalme (Maďarsko) a Farnborough (Veľká Británia).
Benediktíni sú nasledovníci najstarších mníšskych tradícií na kresťanskom západe. Ich Regula, napísaná koncom 6. storočia patrónom Európy, sv. Benediktom z Nursie, sa v karolínskej dobe stala jedinou platnou mníšskou regulou a odvtedy formuje rehoľný život latinskej Cirkvi. Benediktínske kláštory ako centrá duchovného života, no zároveň strediská kultúrneho, intelektuálneho i hospodárskeho rozvoja stáli pri zrode kresťanskej Európy. V modernej dobe stáli pri zrode katolíckeho liturgického a biblického hnutia, čím položili základy koncilovej obnovy v 20. storočí.
Korene benediktínskeho mníšstva na Slovensku siahajú pred misiu sv. Cyrila a Metoda. Najstarší benediktínsky kláštor na Slovensku, opátstvo sv. Hypolita, postavený na vrchu Zobor nad Nitrou, bol spätý s pôsobením svätých pustovníkov Andreja-Svorada a Benedikta. Po období veľkého rozmachu počas stredoveku však prišiel úpadok kvôli rôznym historickým okolnostiam, najmä nástupu osvietenstva spojeného so zatváraním kláštorov. Dielo skazy dokonala komunistická diktatúra, počas ktorej benediktíni z nášho územia úplne miznú. Dávna mníšska tradícia sa však začala obnovovať s príchodom 3. tisícročia, keď sa s Božou pomocou podarilo vybudovať nový benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore, v ktorom v súčasnosti žije už 11 slovenských mníchov.

(Žilina 2. septembra 2011) – Siedmi mladí ľudia odovzdali navždy svoj život Bohu v prítomnosti dona Pascuala Cháveza, hlavného predstaveného Saleziánov dona Bosca.
V Žiline v Kostole Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch sa stretla široká saleziánska rodina. Štyria mladí saleziáni a tri sestry saleziánky prežili radostnú slávnosť uprostred mnohých bratov a sestier, svojich príbuzných a početných mladých z viacerých stredísk.
Don Chávez prišiel do Žiliny priamo z viedenského letiska, kde ho okrem slovenského provinciála a jeho vikára privítal aj rakúsky provinciál a skupinka spolubratov a mladých z Don Bosco Hausu. Pred slávnosťou sa hlavný predstavený stretol so spolubratmi, ktorí sa tradične koncom prázdnin stretli na Dni provincie.
„Saleziánska rodina a priatelia dona Bosca sa tešia,“ týmito slovami privítal liturgické zhromaždenie don Chávez.
Šiesti kandidáti doživotnej profesie pochádzajú z východného Slovenska a jeden zo Záhoria. Don Chávez sa poďakoval ich rodičom za veľkodušnosť, ktorú vyjadrili tým, že odovzdali svojich synov a dcéry Bohu. „Deti nie sú našim vlastníctvom. Sú darom od Boha, “ jasne vyjadril svoj postoj.
Celá slávnosť trvala takmer dve a pol hodiny a v kostole bol miestami veľký stisk. Aj napriek tomu atmosféra bola veľmi radostná. Vnímal to aj hlavný celebrant: „Slávime tu lásku. Nikto nesmie byť smutný. Nestávame sa bratmi a sestrami, aby sme robili veci a akcie. Stávame nimi sa kvôli Niekomu, kto nás miloval ako prvý.“
Hlavný predstavený na záver sv. omše dostal tri hodnotné a výnimočné dary: salezián Pagáč odovzdal žiadosť byť k dispozícii a odísť na misie; saleziánsky historik Zlatko Kubanovič s hrdosťou odovzdal prvý písomný dôkaz o živom kontakte don Bosca a ľudí zo Slovenska – kópiu listu, ktorý don Bosco poslal istému slovenskému dobrodincovi. A tretí dar bol obraz Panny Márie, ktorý visel v noviciáte sestier FMA v čase násilného zrušenia ženských reholí. Na slávnosti skladania doživotnej profesie sa zúčastnili hostia z Talianska, Rakúska a tiež početná skupina bratov a sestier z Čiech a Moravy.
Po sv. omši vyšiel hlavný predstavený pred kostol medzi mladých, rozprával sa s nimi a s viacerými si urobil spoločnú fotografiu. Pýtal sa na to, ktorí mladí boli na Svetových dňoch mládeže v Madride, ktorých sa aj on sám zúčastnil. Povzbudil mladých, aby hľadali svoje miesto v Božom pláne a rozdal im modlitbu k sv. Jozefovi za spoznanie svojho povolania.
[nggallery id=13]