Správy

S kresťanskou nádejou na večnú spásu oznamujeme, že P. Peter Bujko SJ, provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku a člen KVRP, nás dňa 3. septembra 2013 v skorých ranných hodinách predišiel do večnosti. Obľúbený páter a pedagóg zomrel vo veku nedožitých 45 rokov v nemocnici v Dolnom Kubíne, kde bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre náhle prudké bolesti v oblasti chrbtice. Termín pohrebu bude oznámený neskôr. Spolubratom zo Spoločnosti Ježišovej ako aj celej smútiacej rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť a skrze modlitbu vyprosujeme hlbokú duchovnú útechu. Zosnulého pátra Petra Bujka SJ porúčame Božiemu milosrdenstvu, aby sa naveky mohol tešiť z večnej blaženosti v spoločenstve Najsvätejšej Trojice.

Centre misijnej animácie v Konstancinie-Jeziornie /v Poľsku pod Varšavou/ sa v dňoch 4.-9. februára 2013 konala XXII. Provinčná kapitula Provincie Krista Kráľa Spoločnosti katolíckeho apoštolátu, do ktorej patrí aj naša Delegatúra sv. Cyrila a Metoda na Slovensku.
Provinciálna kapitula hodnotila aktuálnu situáciu Provincie v kontexte nadchádzajúcich zmien a premien sociálneho, náboženského a ekonomického charakteru. V tomto kontexte, pred výzvou Novej evanjelizácie a s vernosťou apoštolskej charizme sv. Vincenta Pallottiho, sa reflexia delegátov na kapitulu sústredila vôkol témy: „Dom, Svätosť, Združenie. Pri prameni evanjelizácie v novej dobe”.
Dodatočným impulzom pre rysovanie nových evanjelizačných plánov a vytýčenia aktuálnych priorít je slávnostné prežívanie jubilea 50. výročia svätorečenia sv. Vincenta Pallottiho v celej Spoločnosti a Združení katolíckeho apoštolátu. Slávenie jubilea nám dovolilo okúsiť ešte raz, od znova, krásu pallotínskej charizmy, ktorá sa prejavuje v harmonickej spolupráci duchovných, rehoľníkov a laikov.

P. Vladimír Peklanský SAC, delegát

Dňa 29. januára 2013 v Assisi generálna kapitula bratov minoritov potvrdila v úrade generálneho ministra rádu brata Marca Tascu. Týmto spôsobom brat Marco na ďalšie volebné obdobie (6 rokov) sa stáva 119. nástupcom sv. Františka a je mu zverená starostlivosť o vyše 4,5 tisíc minoritov žijúcich vo svete.
Br. Marco je pôvodom z padovskej provincie. Narodil 9. júna 1957 v Sant´Angelo di Piove. Do rádu vstúpil v roku 1968 v Camposampiero. Noviciát absolvoval v Padove v kláštore sv. Antona (1976-1977). Pokračoval v štúdiách na teologickom inštitúte „Sv. Antona Učiteľa Cirkvi“ v Padove. Večné sľuby zložil 28. novembra 1981. Následne pokračoval v štúdiách v Ríme v Seraphicum a na Pápežskej saleziánskej univerzite.
Za kňaza bol vysvätený 19. marca 1983 vo svojom rodnom meste. V roku 1986 ukončil licenciát z psychológie a neskôr aj z teológie na Saleziánskej univerzite. Po návrate do provincie plnil úlohu rektora menšieho seminára v Bresci (1988-1994) a následne juniorátu v Padove (1994-2001). Prednášal psychológiu a katechetiku na teologickom inštitúte sv. Antona. Na provinciálnej kapitule v roku 2001 bol zvolený za kapitulného kustóda a gvardiána konventu v Camposampiero. Tieto úlohy plnil až do roku 2005, kedy bol zvolený na provinciálneho ministra. V roku 2007 bol zvolený za Generálneho predstaveného nášho rádu po prvý krát..

Br. Martin Mária Kollár, kustodiálny sekretár

Brat Reginald Adrián Slavkovský OP bol opätovne zvolený za provinciála dominikánov na Slovensku na najbližšie štyri roky. Dňa 21. januára 2013 sa vo Zvolene začala tretia provinčná kapitula Slovenskej provincie Rehole dominikánov, ktorej cieľom je zhodnotiť uplynulé štvorročné obdobie, zamyslieť sa nad aktuálnymi výzvami, stanoviť priority pre ďalšie obdobie a pripraviť materiály, ktoré budú všetkým bratom pomáhať v napĺňaní ich poslania. Provinčná kapitula zvolila nové vedenie provincie: služby provinciála sa ujal brat Reginald Adrián Slavkovský a za definítorov boli zvolení bratia Dominik Roman Letz, Benedikt Róbert Hajas, Gabriel Peter Hunčaga a Damián Juraj Mačura.

Včera, v sobotu 17. novembra 2012, v predvečer sviatku výročia posvätenia bazilík sv. Petra a Pavla, navštívil Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore opát Benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko), ndp. Bernard Sawicki OSB, aby vykonal akt kánonického menovania prvého konventuálneho priora slovenského kláštora. Týmto krokom sa úspešne zavŕšila snaha o obnovu benediktínskeho života na Slovensku po jeho dlhom prerušení. Prvým konventuálnym priorom sa na dobu ôsmich rokov stal o. Vladimír Kasan OSB. Slovenskí benediktíni, žijúci v samporskom kláštore tak získali autonómiu, ktorá prináleží plnohodnotným mníšskym kláštorom podľa kánonického práva Katolíckej cirkvi.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore získal na základe rozhodnutia generálnej kapituly Benediktínskej kongregácie Zvestovania z 29. septembra 2012 štatút konventuálneho priorátu, čím sa zaraďuje medzi nezávislé kláštory. Táto nezávislosť znamená, že kláštor je úplne samostatný v otázkach vnútorného riadenia. Jeho predstavený je ordinárom a zároveň vyšším rehoľným predstaveným podľa noriem Kódexu kánonického práva a samotný kláštor je domom „sui iuris“, vyňatým spod jurisdikcie miestneho biskupa. Benediktíni, rovnako ako všetci rehoľníci v Katolíckej cirkvi, sú viazaní poslušnosťou voči Rímskemu veľkňazovi. Prvý predstavený samostatného kláštora je menovaný opátom zakladajúceho kláštora, no všetci ďalší predstavení už budú samostatne volení v tajnom hlasovaní mníchmi kláštora.
Benediktínske kláštory nadväzujú na starobylé mníšske tradície siahajúce do prvých storočí kresťanstva. Základným ideovým dokumentom pre benediktínskych mníchov je Regula sv. Benedikta, napísaná začiatkom 6. storočia. Jej heslom je: „aby bol vo všetkom oslávený Boh“. Vysoký dôraz je kladený na každodennú spoločnú liturgickú modlitbu a jej harmonické spojenie s prácou pre potreby kláštora, Cirkvi i spoločnosti. Presný dátum príchodu prvých benediktínov na naše územie nie je známy, avšak v priebehu stredoveku zaznamenali mníšske kláštory na dnešnom Slovensku nebývalý rozmach a stali sa dôležitými centrami kresťanského kultu, evanjelizácie, vzdelania i hospodárskeho rozvoja. Medzi najdôležitejšie benediktínske miesta patrili kláštor sv. Hypolita v Nitre, kláštor sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku, kláštor sv. Andreja-Svorada a Benedikta v Skalke pri Trenčíne a kláštor sv. Kozmu a Damiána v Ludaniciach. Kláštory zabezpečovali nielen duchovnú správu, ale vykonávali aj činnosť hodnoverných miest a plnili ďalšie úlohy. Po nepriaznivých obdobiach pre mníchov v čase osvietenstva, husitských vojen i komunizmu sa tento špecifický spôsob života na území Slovenska úplne vytráca.
História novej benediktínskej fundácie na Slovensku sa začala písať v roku 1998, keď do benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci vstúpili dvaja slovenskí kňazi z Banskobystrickej diecézy, Vladimír Kasan a Blažej Škvarka. Po ukončení mníšskej formácie a zložení večných mníšskych sľubov boli v roku 2003 vyslaní vtedajším tynieckym opátom, Markom Szeligom OSB, založiť novú fundáciu na Slovensku. Dielo obnovy mníšskeho života sa začalo v obci Bacúrov pri Zvolene, kde mnísi získali bývalú farskú budovu, ktorá poslúžila ako prechodné miesto do ukončenia výstavby riadneho kláštora. Vďaka štedrosti mnohých dobrodincov zo Slovenska i celého sveta, ako aj vďaka zásadnému prispeniu bývalého banskobystrického biskupa, Mons. Rudolfa Baláža, mohli mnísi v roku 2006 začať s výstavbou nového kláštora v Sampore (mestská časť mesta Sliač). V máji 2010 bola zakončená výstavba prvej etapy kláštora, skladajúca sa z domu hostí a kláštorného chrámu. Slávnostnú konsekráciu vykonal bývalý banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž za veľkej účasti veriaceho ľudu. V deň konsekrácie, 24. mája 2010, bol zároveň kánonicky zriadený jednoduchý priorát, závislý od domovského opátstva v Tynci. Počet mníchov kláštora s večnými sľubmi postupom času vzrástol na 9, čím sa podľa cirkevných predpisov otvorila možnosť na získanie nezávislosti.
Na celom svete žije necelých 8000 benediktínskych mníchov a takmer dvojnásobný počet benediktínskych mníšok. V súčasnosti sa benediktínske kláštory spravidla združujú do tzv. kongregácií, ktoré umožňujú vzájomnú pomoc medzi jednotlivými kláštormi a zároveň chránia ich špecifický autonómny charakter. Každý jeden samostatný kláštor je do značnej miery originálny a jeho konkrétna činnosť a vnútorné záležitosti sa riadia mnohými aspektami, ako sú potreby Cirkvi na danom mieste, či schopnosti a talenty mníchov, ktorí žijú v danom spoločenstve. Medzi kláštormi tak možno nájsť spoločenstvá venujúce hlavný podiel svojho života modlitbe a kontemplácii, ako aj komunity venujúce sa vyúčbe na rôznych druhoch škôl, pastorácii, či obchodnej a hospodárskej činnosti. Benediktínska kongregácia Zvestovania, do ktorej patria aj slovenskí benediktíni, v sebe zahŕňa kláštory z celého sveta, od Fínska po Nigériu, od Brazílie, až po Indiu. Posledným opátstvom, ktoré sa do kongregácie pričlenilo v septembri tohto roka, je významné opátstvo Dormitio v Jeruzaleme.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore sa nachádza na počiatku svojej existencie a ako taký len postupne začína vykonávať svoju činnosť. V súčasnosti poskytuje možnosť pobytu v prostredí kláštora pre široký okruh záujemcov, či už individuálne, alebo organizovane. Kláštorný chrám je otvorený pre verejnosť a možno sa v ňom zúčastniť na mníšskej liturgickej modlitbe v slovenskom i latinskom jazyku. Kláštor svojpomocne vydal niekoľko prekladov mníšskej literatúry, v budúcnosti plánuje vytvoriť plnohodnotné vydavateľstvo. V priestoroch kláštora sa taktiež konajú rôzne stretnutia a prednášky zamerané na prehĺbenie kresťanského života. Druhá etapa výstavby, ktorá má začať na jar budúceho roka umožní ďalej rozvinúť vonkajšiu činnosť, ako je obhospodárenie pozemku kláštora, pekárenská výroba a pod.
Na Slovensku sa v priebehu uplynulých rokov začala tiež formovať prvé spoločenstvo benediktínskych mníšok. Táto fundácia je zakladaná z opátstva v Offide (Taliansko) a v súčastnosti pracuje na výstavbe kláštora v Horných Orešanoch.
Slovenskí benediktíni z kláštora Premenenia Pána v Sampore sú štátom registrovaní pod názvom „Mnísi z rehole svätého Benedikta“ a nemajú žiaden vzťah, ani vplyv, na aktivity „Rádu sv. Benedikta“ so sídlom v Komárne. Slovenskí benediktíni z kláštora Premenenia Pána v Sampore si neuplatnili a neuplatňujú žiadne nároky na bývalé benediktínske majetky.

Br. Michal Mária Kukuča OSB
tajomník kláštora

[nggallery id=29]