Správy

V sobotu 15. novembra si minoriti pripomenuli 375. výročie smrti br. Štefana Iglódiho, novica z ich rehole, ktorý v roku 1639 hrdinským spôsobom prijal smrť z rúk nepriateľov katolíckej viery.
Na slávnosti, ktorá sa konala pri tejto príležitosti v obci Rad pri Kráľovskom Chlmci, sa zišli rehoľníci nielen zo Slovenska, ale aj z Česka, Poľska, Maďarska a Talianska. Hlavným celebrantom slávnostnej sv. omše bol br. Marco Tasca, generálny minister minoritského rádu, ktorý pricestoval z Ríma.
Po sv. omši sa všetci v sprievode presunuli na miesto nájdenia ostatkov brata Štefana a iných bratov, z ktorých viacerí tiež položili život za vieru v 17. storočí na východe Slovenska. Boli požehnané čiastočne zrekonštruované múry bývalej kaplnky minoritského kláštora, po čom nasledovala modlitba za tu pochovaných rehoľníkov, ako aj za všetkých prenasledovaných
kresťanov v súčasnom svete.
Po slávnostnom obede v obci Svätá Mária boli pozvaným hosťom prezentované výsledky archeologického, lekárskeho a archívneho výskumu, týkajúce sa zaniknutého kostola a kláštora v Rade, ako aj bratov, ktorí na tomto mieste položili život za vieru.

br. Jozef Sukeník, OFMConv.

Dňa 15. a 16. októbra sa vo Vranove nad Topľou uskutočnilo bratské stretnutie členov slovenskej kváziprovincie Rádu sv. Pavla Prvého Pustovníka. Generálna kapitula rádu, ktorá zasadala v marci tohto roku v Čenstochovej v Poľsku, zriadila slovenskú kváziprovinciu Sedembolestnej Panny Márie ako historicky prvé samostatné územné zriadenie na Slovensku v celých dejinách rádu. Kláštory vo Vranove, Trnave a Topoľčanoch doposiaľ fungovali v rámci delegatúry spadajúcej priamo do jurisdikcie generálneho predstaveného.
Po tom, čo v posledných júnových dňoch bol menovaný provinciálny prior P. Martin Lehončák OSPPE a rada kváziprovincie, na rad prišlo stretnutie všetkých spolubratov po doživotných sľuboch. Stretnutie bolo príležitosťou spoločne prežívať radosť z týchto nových skutočností a zároveň zamyslieť sa nad budúcim smerovaním slovenskej kváziprovincie. Predstavili sa pastoračné činnosti jednotlivých komunít a diskutovalo sa o najlepších možnostiach, ako našimi charizmami obohatiť veriacich, ktorým slúžime. Na stretnutí boli prítomní dvaja generálni definítori – P. Mariusz Tabulski OSPPE a P. Ryszard Bortkiewicz OSPPE – ktorí nás svojimi slovami aj konkrétnymi radami povzbudili k odvážnej, jednotnej a efektívnej službe na Slovensku.
Bratské stretnutie vyvrcholilo slávnostnou svätou omšou v Bazilike minor Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou.

Zvolen, 13. október 2014    

Slovenskí a českí dominikáni diskutovali o budúcej spolupráci

V Konvente sv. Dominika vo Zvolene sa uskutočnilo prvé spoločné stretnutie provinčných rád českej a slovenskej provincie dominikánov. Českí a slovenskí dominikáni boli spojení v jednej provincii od zániku Rakúsko-Uhorskej monarchie až do roku 1997, keď vznikla samostatná slovenská viceprovincia a následne v roku 2001 samostatná slovenská provincia. Odvtedy sa obe provincie vybrali svojimi cestami a okrem občasnej spolupráce zostali kontakty len na úrovni návštev a neoficiálnych bratských stretnutí. Po 17 rokoch od rozdelenia pôvodnej spoločnej provincie sa stretli provinčné rady oboch provincií, aby rokovali o dôležitých témach týkajúcich sa budúcej spolupráce. Išlo predovšetkým o spoločné pripravenie osláv blížiaceho sa osemstého výročia vzniku Rehole bratov kazateľov – dominikánov, o spoluprácu v oblasti formácie a akademickej činnosti, ďalej o spoluprácu našich vydavateľstiev a kultúrnych centier. Diskutovalo sa aj o pôsobení dominikánov v rozdielnych kontextoch českej a slovenskej spoločnosti. Provinčná rada je spolu s osobou provinciála riadiacim orgánom provincie v období medzi zasadaniami provinčných kapitúl, ktoré sa konajú každé štyri roky.

Dňa 10. septembra 2014 zavítala do františkánskeho kláštora v Hlohovci vzácna návšteva. Bol to páter Masseo Golha OFM, ktorý tu kedysi pôsobil a teraz momentálne pôsobí na misii v Južnom Sudáne. Spolu s pátrom Leopoldom Jablonským slúžili najprv svätú omšu s formulárom za odvrátenie vojny.
Po svätej omši nasledovala prednáška pátra Massea. Na začiatok pustil prezentáciu o miestach, kde pôsobí. Povedal, že znakom Afriky je radosť z ničoho, nemyslia na materiálne veci. V roku 1853 prišli do Južného Sudánu prví františkánski misionári, bolo ich 22, kresťanstvo je tam rozvinuté len 100 rokov. Vieru držali katechéti a laici, ktorí sa schovávali v buši.
Malária je bežnou chorobou. V hlavnom meste je jedna základná, stredná a vysoká škola. Momentálne je Južný Sudán v stave vojny, povolali všetkých chlapov. Najväčšie prekliatie je, ak nemôže byť rodina spolu, rodina je aj tá vzdialená, nežijú individualizmom a egoizmom, tešia sa deťom. Rodina sa delí s jedlom s druhom rodinou. V Južnom Sudáne je 63 kmeňov, páter Masseo pôsobí v kmeni Bari, ktorý je poľnohospodárskym kmeňom, je veľká priepasť medzi nimi a chovateľmi dobytka. Najviac jedia fazuľu, kukuricu, šošovicu, občas ryžu. Nie sú tam cesty, 75 km dlhú trasu idú aj 3 hodiny. Najkratšia nedeľná svätá omša trvá dve a pol hodiny. Boli vymenovaní za farnosť, volajú ich kabadža – bieli. Na raňajky pijú čierny čaj so 6 lyžičkami trstinového cukru. Je tam nulová zdravotná starostlivosť.
Páter Masseo spomínal mnohé príbehy z pohrebov, ktoré sa z poverčivosti slúžia pred západom slnka, niekedy aj 6 hodín. Zásada je opýtať sa, či je vykopaná jama a splatené veno. Južný Sudán charakterizuje radosť z viery a sila rodiny, vážia si tradičné hodnoty. Videli sme aj fotky a videá zo slávenia sviatostí. Nezabudnuteľný bol tanec pátra Massea v rámci tradičného afrického tanca. Je možnosť adoptovať si dieťa (dokonca teraz aj celú triedu), čo urobilo aj pár ľudí z Hlohovca, ktorým páter Masseo doniesol kresby detí. Páter Masseo poďakoval všetkým, čo sa modlia a prispievajú. Potom nasledovali otázky prítomných ľudí. Tých, ktorých si prišli vypočuť zážitky a svedectvo pátra Massea, bolo naozaj veľmi veľa.
Preto aj my myslime v modlitbe na pátra Massea a na jeho pomocníkov, na deti a na celé ich dielo, ktoré budujú v Južnom Sudáne, najmä v týchto ťažkých vojnových časoch. Tešíme sa, že sme mohli stráviť pekný večer počúvaním pátra Massea, a už teraz dúfame, že sa s ním stretneme aj nabudúce. Nezabúdajme na tých, ktorí sú na tom horšie ako my, a na všetkých tých, ktorí sa usilujú zmierniť ich utrpenie a hlásať im radostnú zvesť evanjelia.

L.F.